Pokiaľ ide o "vtipné repliky", vyznávam inteligentnejšie reakcie, ako navážať sa do rodičov. Špeciálne toto mi pripadá dosť úbohé. Nemám dojem, že učiť dieťa správať sa rovnako ako agresívna luza je vhodné riešenie. Navyše efekt môže byť opačný a problém len vygraduje. Čo ak nabudúce spolužiačka zahlási, že matka je pi... a otec je ko...? Čo poradíte odpovedať? Alebo rovno vraziť do zubov? Vôbec nepočítate s tým, že sa bude mstiť rodič dotyčnej spolužiačky a to na vašom dieťati? Riešite prípadne konflikty takto "politicky nekorektne" aj ako dospelí?
Keď už: "Tvoj otec vyzerá ako prasa" (povie primitív). - "Tiež sa mi zdá, že v poslednom čase trochu pribral. To bude tým, že sa mu tak darí a máme sa veľmi dobre. Ale vďaka za upozornenie. Poviem mu, aby trochu aj športoval. ." (pre mladšieho školáka zjednodušiť).
Alebo by si dotyčný otec pri tele mohol prísť vyzdvihnúť svoju dcéru sám a využil by to na rozhovor s malou agresorkou (v prítomnosti svedkov): "Dozvedel som sa, že o mne hovoríš niečo, čo sa nepáči mojej dcére. Len sa chcem uistiť, že si to naozaj povedala. Môžeš mi to teraz zopakovať do očí?" To by bežnému decku malo úplne stačiť, aby si dalo pre budúcnosť pokoj.

A ďalej:
Ak je možné, že na nejakej ZŠ hrozí "ředitelská důtka" slušnému dievčatku za to, že raz schovala spolužiačke "pantofli", prečo je na inej problém trvať na riešení šikany učiteľkou a vedením školy? Čo by som robila? Nabehla by som do školy a dôrazne žiadala intervenciu zo strany učiteľky, prípadne riaditeľa. A dieťa by som opakovane poúčala o tom, že reči hlupákov sa má naučiť ignorovať a ubližovanie musí oznámiť aj učiteľke. Týchto malých agresorov obyčajne zaujíma objekt ich útokov len potiaľ, pokiaľ na nich aj reaguje. Bez reakcie si nájdu na saturáciu svojich "potrieb" iný cieľ. Nehovorím tu o nejakých sociopatoch (tam to riešiť súkromne je vyslovene chyba a nebezpečné).

Viem si celkom dobre predstaviť, že pohovor riaditeľa školy s rodičmi s prípadným návrhom na vyšetrenie malého agresora u psychológa a upozornením na hrozbu zníženej známky zo správania by bol účinným riešením. Aj bez demoralizácie vlastného dieťaťa.
A ak škola nie je schopná šikanu riešiť, oznámiť to zriaďovateľovi, prípadne vymeniť školu za normálnu.