Skromná a šetrná som bývala, keď to vyžadovala situácia.
Teraz nemám dovod, naopak mám (vlastne máme - s manželom) veľký problém učiť skromnosti (alebo aspoň vďačnosti) naše deti. Je tak ťažké odolávať ich prianiam! Je mi blbé klamať ich jediným účinným argumentom "Nemáme na to". Takže neustále riešime, akými fintami im tú vec nekúpiť, alebo kúpiť, ale oni sa musia na tom nejako spolupodielať (predškolák a prvák v škole).
Inak ale nie sme zďaleka pracháči, resp. ja neviem aká je definícia boháča, ale napr. na auto za milión nemáme. Len prosto nie sme z tích, ktorí si sťažujú aj vtedy keď už nemusia. Nemám problém povedať "Máme sa dobre", pričom niekto iný by sa na našom mieste možno ponosoval..?