Alex, vidím že si si to tu pekne zlízla a moj názor sa líši od názoru väčšiny prispievajúcich. Som tiež nextka, takže pravdepodobne budem tiež odsúdená ako tá, čo sa do toho nemá pliesť a ideálne sa dieťaťa ani nedotknúť, aby sa mamička nenahnevala. Striedavku s priateľovými deťmi praktikujeme už skoro dva roky, často sa ich pýtame na názor, či sú spokojné, či im vyhovuje týždenný interval, tešíme sa s nimi keď prídu od mamy s nejakým pekným zážitkom. Mladšia si ale niekedy poplače, že sa jej stýská za mamkou, že sa jej u nás nepáči. Stane sa to tak raz za mesiac, spravidla vtedy keď dostane spucung za bordel v pokojíčku (áno, dovolím si na ňu zvýšiť hlas keď na desiatykrát neposlúchne). Naposledy keď sa ukľudnila mi začala sama od seba vysvetľovať, že to čo hovorila hovorila len preto, že na mňa bola nahnevaná že som na ňu zvýšila hlas. Naposledy prišla s tým, že mamka jej povedala, že je hrozne smutná lebo ju ich dlho neuvidí (cez prázdniny máme nastavené dlhšie striedacie intervaly). A táto mama, ktorá bola tak hrozne smutná im jedinýkrát nezavolala, nespýtala sa ako sa majú a keď jej dva dni po vysvedčení volali, či nechce vedieť aké mali známky, nezdvihla im telefón a zavolala až o ďalšieho pol dňa. Takže ja som už vyliečená z predstavy že všetky matky svoje deti bezbreho milujú, spravili by pre ne všetko a je lepšie ak sa otec detí v prospech matky vzdá. Radím Ti podporovať ďalej partnera v kontakte s dcérkou, nehroutit sa nad tým keď je jej smutno (je to normálne), alebo keď sa jej k Vám nechce. Mne býva za mamou smutno ešte teraz :). Hovoriť o mame pred malou len pekne, užívať si čas s ňou. S ex sa dohadovať mailom, nech je dohoda v písomnej podobe (a je tam menší priestor na nejaké emočné výlevy a hádky ku ktorým može skĺznuť osobný rozhovor). Je strašne zaujímavé, že ak otec o deti záujem má a matka proti nemu brojí, je za haj..a, ktorý nemyslí na dobro detí. A ak teda nechá deti v péči matky, je haj.l tiež, pretože o ne nebojuje. Kedy je teda chovanie muža v poriadku?