Ale tam predsa vobec nejde o kontrolu, ale o to že mali deti významný deň a nemusím byť veštec aby som vedela že by si o tom radi pokecali s človekom ktorý je im najbližší. Moj partner im voláva raz za dva tri dni keď ich nemáme, prípadne v nejaký významný deň (ako zvládli vŕtanie u zubára, pri návrate z ŠVP) nie preto, že by ich chcel kontrolovať alebo dokazovať svoje otcovstvo. Proste mu chýbajú, chce vedieť ako sa majú, deti to vždy poteší, kecajú s ním 20 minút a popisujú čo sa stalo cez prestávku v škole, že obed stál za prd, že spadli z bicykla, alebo že sa na prvouke učili niečo stráášne zaujímavé. Viem že každý má vlastný štýl výchovy a vzťahu s deťmi. Ale keď som videla aké boli šťastné zo známok a následne si medzi sebou šeptali že mamka asi zapomněla, trhalo mi to srdce.