Joana
tak mne osobne by sa napr. nechcelo ísť do Honkongu za ťažko našetrené peniaze keby som vedela, že moja mama rozmýšľa či kúpi lieky alebo pôjde k zubárovi. Ono to totiž platí aj naopak. Ja ako dospelá zarábajúca dcéra som vždy cítila zodpovednosť za to ako žije moja mama. Ona si zas brala za svoje postarať sa nejakú časť prázdnin o vnúčatá pretože vedela, že jednoducho to dovolenkou nevykryjeme a na tábory boli deti malé. Alebo prišla ak bolo treba vnúča nechať doma na doliečenie. A to sme vzájomné vzťahy nemali nejaké vysoko nadštandardné.

Proste je to také to vedomie, že na jednej strane nevyužívam zbytočne ale na druhej strane mám niekoho kto mi pomôže keď je naozaj treba. Niekedy stačí len to, že povie "ak by bolo najhoršie zavolaj, prídem, pomôžem".