Buchli
naši to zase neodhadli, keby ma dali na spev tak by urobili lepšie, mám sluch, rozsah, dokážem zaspievať takmer čokoľvek na prvé počutie...do zboru ako stvorená a časom možno aj sólo. Ale moji rodičia sa potrebovali chváliť, že chodím na klavír, chceli tento kus nábytku aby boli akože lepšia rodina a videli ma ako natešená hrám pred návštevami, ktoré to vôbec nezaujímalo. V rodine nikto nikdy nehral, nespieval, netancoval...ani jeden umelec, rodičia nevedeli z hudby nič, v živote neboli na koncerte vážnej hudby. Takisto čo sa týka umenia, mali sme doma nakúpené dejiny umenia, všetky diely, pekne zoradené v knižnici aby to bolo vidno ale mama by nerozoznala Maneta od Moneta lebo sa o to nikdy nezaujímala.