Presne tak, každý robí to, čo je zrovna potreba. Dnes som sa učila s mladším, manžel zase robil večeru, včera to bolo naopak. Koš koho napadne, ten vezme, nákupy vačšinou manžel, ale to hlavne preto, že ja som vytížená časovo veľmi v práci.

U nás sa proste nerieši to, čo vidím u mnohých inde - že tak Ti ženo láskavo pomůžu a Ty mě za tu občasnou "pomoc" vychvaluj další rok do nebe (keď to poviem nadnesene).

U nás sme proste doma všetci a všetci sa automaticky podieľame na tom, čo je treba.