"...Ale pravidlo to není, i erudovaný zdravotník se chová k člověku, co nemůže mluvit, jako k dementovi, bez ohledu na jeho schopnost myslet a slyšet..."

Toto je veľká pravda, často medzi zdravotníkmi (lekármi) sú tak otupelí jedinci, ktorí toto dokážu. Bola som svedkom dvoch prípadov kedy sa lekár správal horšie ako laik.

V prvom prípade keď dovtedy nediagnostikovaný starší človek mal pravý epi záchvat, nedokázal rozprávať, bol dezorientovaný, zmatený...a lekár ho označil za ožralu a doporučil nech sa najprv vyspí z opice. Človeka, ktorý bol takmer abstinet, ktorý mal prítomnú rodinu ktorá toto dosvedčila a nechápala prečo sa záchranka pobrala preč a jeho nechali ležať s neprítomným pohľadom.

V druhom prípade keď lekári v jednom zariadení zo dňa na deň vysadili lieky diabetičke a v druhom zariadení kam ju previezli iné lieky nenasadili. Osočovali ju z jedenia sladkostí, prejedania a pitia sladených nápojov (cukor sa pohyboval okolo 17-20, diabetici vedia že je to veľa). Jednali s pacientkou ako s retardovanou napriek tomu že reagovala zmatene práve kvôli vysokému cukru v krvi. Trvalo to 10 dní kým ich rodina konečne presvedčila že majú ten cukor riešiť a že pacientka nie je dementná ani nedisciplinovaná ale že aj keď jej dodajú inzulín tak sa sám nedopraví k bunkám, keďže na to roky(desaťročia!!!) brala lieky ktoré jej odrazu vysadili. Tú bezmocnosť neprajem zažiť nikomu, keď ani reverz nie je riešenie pretože stav je vážny.