Mám syna v tom veku a predčasnej puberte už. Plus mladšieho.

Oba sme ich vypérovali, aby si upratovali. Príkazom, opakovaním, vzorom.

Plus, keď už bolo najhoršie: Upratali sme za nich, ale počkali sme si času. A prišiel čas, keď oni niečo chceli od nás. Radi sme urobili hluchého, nevyslyšali sme ich. Potom už ich úklid fungoval a funguje. Túto poslednú vec považujem za prirodzený dosledok.

A inak, pokiaĺ budeš nedosledná, o chvíľu Ti už bude úplne skákať po hlave - a to by si ako matka nemala dopustiť. Viem, že to je ťažké, ale vo chvíli, keď už chceš sa na všetko vykašľať, na všetko dohováranie a prípadne nútenie - opakuj si, že je iba na Tebe, kam Tvoj syn nakoniec zájde.

Držím palce.

P. S. A to je starší ešte aj ADHD, takže viem, jako to vyzerá mať doma "veselo".

P. P. S. Ad nejaké tie príspevky o poriadkoch, neurotikoch a podobne od miestnych "hviezd". Máme doma normálny poriadok, na extrémoch som nikdy netrvala a som predsvedčená, že ani zakladateľka svoj príspevok nemyslela tak.