Ja si dodnes pamatám, ako sme šli s mužom - ešte za slobodna, bezdetna na výlet do Tatier.

Vyrazili sme niekedy okolo 8h. Keď som popoludní položila otázku "Koĺko asi tak može byť hodín..", tak povedal, že nemá šajnu (naposledy sme pozreli na čas pri odchode zubačky a potom sme boli už len v horách), ale že mám počkať, že sa zamyslí + že pozrie na slnko.

A vyšlo z něho "Bude krátce po druhé hodině... né víc než 10-15minut". Zarazila ma jeho sebavedomá odpoveď a keďže šla práve okolo pani, tak som sa jej opýtala na čas a skoro som odpadla, keď mi oznámila: "Je 14.10"