U dcery som v škole ani poriadne nevedela čo preberajú, tak od 3.triedy vôbec. Učila sa sama, prišla len keď s niečím nevedela pohnúť. Vždy samé jednotky, vždy mala úlohy, naučená, pripravená, nosila všetky pomôcky, učila sa aj naviac.

Syn piatak, pravý opak, odmalička musím kontrolovať, pripomínať, riešiť, dohliadať...on to s mojou pomocou zvláda úplne v pohode (aj keď sme si prešli papuľovaním, plačom, nervami...), keby som nepomáhala tak ako píšeš, vysvedčenie bude tragické.
Paradoxne nám minulý rok pomohlo, že veľa chýbal, bola som s ním často doma doberali sme látku postupne, išlo mu to lepšie ako v škole. Dali sme dôraz na matiku, slovenčinu, precvičovali, písali, našli sme si systém...a bolo pre neho menej únavné ako v škole. Vlastivedu a prírodovedu sme brali ako knižku, čítali sme si a hovorili o tom. Keby chodil do školy a ja do práce tak neviem aké by mal známky. Tak mal jednu dvojku a učiteľka vravela že je o úplne super výsledok pri takej chorobnosti. Mal vymeškaných 130h za polrok a bol zo všetkého klasifikovaný. Na všetky veľké písomky chodil ak mu to zdravie dovolilo (písal možno 1 písomku mimo termín). Robil všetky povinné projekty. Skrátka sme to doma zvládli, a mám pocit, že dokonca lepšie ako v škole.

Stálo ma to veľa sily, v podstate som suplovala školu. Ale keby chodil do školy tak by som musela aj tak vynaložiť úsilie aby mal všetko tak ako treba, on na to má ale je neskutočne lenivý, neprinúti sa, musím ho motivovať, hecovať... a popravde denne o šiestej večer na to už nemám silu. Uvidím ako bude tento rok, zatiaľ sa chytil dobre, priniesol dve jednotky, z matiky a slovenčiny.