Mám rada každé svoje povolanie, a teda sa ma veľmi dotkne, keď sa niekto naváža práve do toho. Dlhé roky som robila ako sestra na ťažkom odd., ležaci, umierajúci a do toho akútne prípady, všetko v kope. Prácu som mala rada, vzdelávala som sa, brala som ju vážne, kým som takmer nevyhorela (teda dostala som sa len do fázy "apatie"). Teraz učím na SZŠ odborné predmety. Takže krásne príklady na znevažovanie Najviac ma to mrzí od blízkych, čím vzdialenejší vzťah, tým viac nad tým dokážem mávnuť rukou, ale to je asi pochopiteľné.
Kedysi som neznášala narážky na postavu a na lásku k jedlu (disponujem ňou, bohužiaľ, veľkosť mám 42 - 44, v podstate stále až na drobné krátkodopbé úspechy ) teraz to už neriešim, takže sa ma narážky nedotknú.
A ešte, všeobecne ťažko znášam, keď ma niekto označí za pravý opak toho, čo si o sebe sama myslím (ale opäť, len ak je to blízky človek), lebo mi to pripadá, že moja snaha byť lepším človekom je úplne zbytočná, naviac získam dojem, že mi dotyčný chce ublížiť.