Rozumiem, ale ja práve schválne neuvádzam povolania typu "nepochopený maliar", ale tie, ktoré sú nielen naplňujúce, ale aj spoločensky prospešné.

Keď si každý povie, že ide robiť to, čo ho slušne uživí, kto potom bude robiť tých učiteľov a sociálnych pracovníkov a zdravotné sestry?
Ja viem, že podhodnotenie týchto a podobných povolaní je širší spoločenský problém, ktorý sa zďaleka neobmedzuje na rodičov neochotných zabezpečiť potomkovi byt.
(Veď napokon je to úplne absurdné, že tieto povolania si môžu dovoliť len tí, ktorých živia rodičia resp. manžel/ka alebo extrémne skromní).

Ale myslím si, že práve postoj "to je jeho vec, nikto ho nenútil vybrať si také povolanie" je jedným z hlavných dôvodov, prečo je ten problém taký zabetónovaný...