Holky (Cimbur, Kat) - narýchlo : (neviem kolko mi dcéra dovolí napísať)

- nielen na mňa je slovne alergický. Už viackrát sa vyjadril že mu VADÍ MAMINKA A BRÁCHA. Čo ale neznamená, že by sem-tam neprestrelil aj na adresu jeho milovaného tatínka. Keď chytne amok (našťastie, je ich čím viac, tým menej), tak neváha použiť slová ako (až sa to hanbím napísať) "hajzle" "tlusťochu".

Mne syn vyčíta hlavne to, že "všechno vždy pokazím" - napr. hrá na mobile a ja mu to preruším, chcem po ňom nejakú domácu prácu a pod.
Včera som po ňom chcela aby si z tašky vybral všetko, čo nepotrebuje (mal naviac 2 knižky a 6 zošitov). Kvoli tomu strašné scény

Ešte mi často vyčíta že sa mu "vtírám". To ma vždy tak zabolí! Napr. zvýši maso od obeda, večer sa ho opýtam, či chce k nemu uvariť nejakú prílohu, tak zahučí "Proč se mi zase vtíráš?!"
Nie je to tak, že by som mu ponúkala x jedál, x variánt a snažila sa mu posluhovať. Jemu stačí jediná otázka, ponuka, aby to bral za vtieranie...

V kolektíve funguje. Asi na jedničku, keďže zo všetkých tohtoročných aj minulých táborov nosí pochvaly typu "za pomoc ostatním" "za chování" "za znalosti".

Vlani dostali novú, veľmi prísnu a ráznu učiteľku. Mala som strach ísť na rodičko (individ. pohovory) no miesto prípadnej kritiky chvála hneď v úvode: "Máte úžasnýho syna, já ho miluju!" Som skoro odpadla.

Inak syn zbožnuje autority, a krúžky si navolil podľa toho kto ich vedie. Takže u neho zabodoval prísny učiteľ karate, prísna učiteľka na florbale, ešte prísnejší inštruktor na prírodovednom krúžku a jediná nie úplne prísna osoba je na skautoch.

Ja sa síce snažím o doslednosť, ale prirodzenou autoritou fakt neoplývam, dobre sa po mne dupe, asi ho to rozčuľuje, že som "slabá". Vlastne - slabá bez úvodzoviek.