Nie som hotová v 43, človek zreje stále. Je otázkou, či sú zmeny k lepšiemu
Som oveľa cynickejšia, ako v mladších časoch, to je asi prirodzené. Bohužiaľ, často stále neviem, čo si myslieť, naozaj neviem prísť na to, kde je pravda. Aj keď si myslím, že právd je viac (pravdou se šetří, možná proto, aby zbyla, je flekatá jak dalmatín,je černobílá ) resp. spravodlivosť je subjektívna záležitosť (to som zas niekde čítala), ale stotožňujem sa.
Na jednej strane viem, že váhať znamená byť otvorená novému poznaniu ( nemám rada strnulé názory, istotu vo svojej pravde). Považujem za dôležité a pestujem si túto vlastnosť, pozerať sa na všetko z minimálne dvoch protikladných pohľadov. Na strane druhej, mlôže to znamenať nezrelosť.
Takže asi nie som hotová