Roky som žila s bolesťou. Ako 13r. som spadla na ľade, nikto to veľmi neriešil ale odvtedy som trpela bolesťami v podstate nepretržite, v škole som bola TV za lemru lenivú, nevládala som kvôli bolesti cvičiť ale bola som neobratná tak sa to bralo že sa vyhováram a musela som cvčiť aj cez bolesť.

Až v dospelosti zistená zlomená kostrč, vyklenuté platničky, ischias... Boli lepšie aj horšie obdobia. Boli obdobia keď som len jedla lieky aby som mohla fungovať. A mala som aj obdobie kedy sa mi kvôli bolesti nechcelo ani žiť. TO som mužovi plakala že to je tak zúfalé že sa mi ani nechce byť na svete. Proste nonstop bolesť vystreľujúca do nôh, schopnosť sedieť, chodiť...cesta autom nemožná, ísť niekam na dovolenku nemožné, hocikedy ma seklo v krížoch a vyradilo zo života aj na pár mesiacov. Doktori do mňa len pchali lieky, infúzie, injekcie...nič nepomáhalo, cvičila som ale asi nesprávne lebo sa to zhoršilo...

Úľava prišla cca pred 2 rokmi, začala som cvičiť pod dozorom fajn doktora. Teraz cvičím už druhý rok s fyzioterapeutkou (posilňujem chrbát, brucho, zlepšujem si kondíciu...) je to úžasné povedať si len tak že ideme niekam na výlet alebo idem niečo urobiť a nie som obmedzená tou hnusnou trvalou bolesťou.