odskakujem od sporáku a zároveň ma dcéra ťahá za nohu a chce sa dostať k pc, takže fakt len stručne ...

", ale s takovým dítětem svádíš denně mnohem větší "bitvy" a v důležitějších věcech."

Nota, vystihla si to úplne presne!
My mu zakazujeme vačšinu jeho "úžasných" nápadov, a keďže nechceme zakázat fakt úplne všechno, tak aspoň niečo sa mu musí (musí?) sem-tam dovoliť.

Tak napr. asi pred mesiacom mu ujel autobus, on sa vrátil domov a vraví: "Autobus jsem nestihnul, vy mě tam neodvezete, tak já jdu pěšky, alespoň si něco natrénuji."
Bolo mínus 7 a on chcel 18km za bratrancom...

Alebo nám následujúci víkend zahlásil, aby sme ho na víkend niekam vysadili, že si chce ZKUSIT PŘEŽITÍ (!). Že si domluvíme kde se stretneme "v neděli, kolem oběda". A doložil: "Uleví sa Vám i mně."

Alebo sa chcel registrovať nie na 30km pochod, ale na ten vačší, tj 75! (inak, nepojde so žiadnou organizovanou skupinkou, ale minulý rok to absolvoval švagor, mojmu synovu sa náramne páči tá medaila, ktorú obdržal, a tak to chce "zkusit se strejdou letos")

A celkove tých situácií, tých jeho žiadostí ktoré mu prekazíme, nedovolíme, tých je hrozne veľa, ale nemám kapacitu to teraz vymenovať. Momentálne napr. von, na daždi, seká drevo. A čo - mám ho dotiahnuť domov násilím? Tak nech zmokne, no a čo?! Alebo v pyžame behal po záhrade so psom ráno. Pršalo, bola zima. Mimochodom, ako jediný z našej rodiny nebol túto zimu chorý...