Svynka
mne sa v tomto veku vzdy osvedcilo ráno po prebudení syna s ním niekam vypadnúť na celé doobedie, niekam kde je to oplotené a pre deti, kde som ho mohla vypustit. Minimálne sme vypadli na našu záhradu. Ešte aj raňajky a obed sme dávali na terase. Aspoň doma nenarobil žiadne katastrofy, potom obed, zastlať pod paplón a ja nohy hore s kávou, prípadne som niečo porobila. Varila som buď skoro ráno kým sa zobudil, alebo neskoro večer keď zaspal alebo sme sa najedli vonku. A zásadne som predvídala, žiadne dostupné čerešne v košíku, žiadne "smúty" v izbe a ak tak do pohára z ktorého sa to nedá vyliať. Ja už som proste videla vec a hneď možné katastrofy ale aj tak toho čo vymyslel bolo dosť, niekedy keď som pozerala na tú zničenú domácnosť tak som mala chuť to celé podpáliť