Keď sme sa prvýkrát s manželom pripravovali k ŠV stolu, tak sme v podstate len vytiahli to, čo sme prebrali od svojich rodičov - ja koktejlky (jednoduché), iný druh zdobenia než počas roku, on tepláky a tričko. Našťastie sa z lásky ku mne preorientoval prakticky okamžite. Kravatu som po ňom nevyžadovala, aby toho nebolo "až moc".

Keď sa stretneme s tchánovcami u ŠV, tak len vymenia staré tepláky "za ty lepší" a staré triko "za to lepší".

Dcéru načančám podla vlastnej vole, veď má ešte len 2 roky, a tak mám nad ňou ešte "plnú moc"
8 ročný syn ustúpi milovanému pohodliu kvoli milovanej mamke. Tým je to jasne vyjadrené. V slušnom oblečení asi až tak netrpí, inak by sa prezliekol hneď po večeri (vie, že može).

Najstaršiemu synovi (necelých 12) sa ustupuje v podstate odjakživa. Je iný, má na to i "papíry". Ale keďže vie, že občas by bolo fajn sa prekonať, čím by ma potešil, tak je smutné, že sa nepremože ani raz za rok. A vydierať ho tým, že "nebude wifi", fakt nebudem, nechcem byť ešte viac trápna