Deň som začala depkami, že ma zase bolí hlava jak sviňa.
Do toho moje nešťastné tříísla, takže som chodila jak stará, ešte k tomu protivná bába.
No aby som to rodine úplne nekazila, tak som to nejak rozchodila, pozberchala sa, obslúžila 4 hladné krky a šla s manželom "na stavbu".
Skoro ho chudáka trafilo, keď som mu oznámila, že garniže máme navŕtané nízko. Povodné "Kašlu ti na to! Nebudu NIC předělávat!!!" sa zmenilo na vŕtanie, posúvanie, opravovanie. Ustúpil, poslúchol... Bola to tichá práca, nebavil sa so mnou.

Poobede sa ukľudnil, dokonca mi povesil záclony (bolí ma rameno, nemožem dvíhať ruku) na 4 okná, to už bolo na pochvalu).

Dcére sa nechce spať, tak sme pred chvíľou robili cesto na perníčky, krásne to tu vonia z čerstvo namletého korenia.