Ja si myslím, že názor "štát by mal viac pomáhať rodinám" je legitímny a dá sa s ním síce nesúhlasiť, ale nemal by sa stať predmetom moralizovania (ufňukanosť, nezodpovednosť, 4 deti sa neprihodia náhodou a podobne).
Ja mám isté sympatie k takému "libertariánskejšiemu" poňatiu štátu, ale keď štát vydáva nemalé sumy na kdeakú blbosť, tak mi pripadá trápne robiť akurát z pomoci rodinám exemplárny príklad plytvania.

Ale teda aby sme si to zosumarizovali tú situáciu rodín s deťmi:
- štát nemá pomáhať,
- na pomoc od rodiny alebo komunity tiež nie je morálny nárok,
- uskromnenie je možné len do určitej miery, lebo keď rodičia nezaplatia dieťaťu lyžiarsky výcvik, tak ho ťažko poškodzujú a radšej ho nemali mať,
takže výsledok je, že viac detí môžu mať len tryskomyši a boháči?

Myslím, že civilizácia, v ktorej sú toto väčšinové postoje, si to vyhynutie úplne zaslúži.