Vďaka za odpoveď.
Štát - v kontexte diskusie, nepripadalo by mi nijako nemravné, keby štát podporoval čiastočné úvazky rodičov malých detí aj nejako reálnejšie, povedzme daňovými úľavami pre zamestnávateľov.

Inak ale za seba považujem za dôležitejšiu rolu širšej rodiny a komunity a tu s tebou vôbec nesúhlasím. Ja v takej komunite žijem (pričom mám na mysli širokú sociálnu bublinu s počtom členov rádovo v 10tisíckach, nie nejakú sektičku). "U nás" je úplne normálne požiadať o postráženie detí, dôvody sa pohybujú od toho, že rodičia si zájdu do divadla až po kritické situácie typu matka s jedným dieťaťom v nemocnici, manžel na služobke a treba sa postarať o zvyšné deti. Požiadaný môže samozrejme slobodne odmietnuť a nemusí pri tom ležať na smrteľnej posteli, ale väčšinovo fungujeme tak, že kto môže, ten pomôže, a nikoho by nenapadlo pýtať za to peniaze.

S lyžiarskym zájazdom a pod. s tebou súhlasím, ale takmer v každej diskusii o viacpočetných rodinách sa nájde niekto, komu sa miera uskromnenia zdá privysoká a deti chudáci.

A inak, sama si spomenula, že ste svoje sily odhadli na 2 deti, čiže vlastne svojim životom potvrdzuješ to, čo slovne popieraš: že ak chce spoločnosť prežiť, musí sa o deti postarať nad rámec nukleárnej rodiny (to myslím čisto ako demografický fakt, vôbec Ťa neodsudzujem, že si nemala viac detí, len skrátka je to pod záchovnou hranicou spoločnosti).