No...mám dve deti a nikdy nebola pomoc babiček a podobne u nás. VŽDY A TO NAOZAJ VŽDY, sme si nejak s manželom museli poradiť sami. Poradili sme si a zvláda sa to i s dvoma deťmi bez pomoci hocikoho. A prečo by nie? Mať rodinu bolo naše rozhodnutie, takže sme samozrejme zvažovali dostatočne aj tieto záležitosti (dopredu!). Nemá rada to...ono nějak bude...ten prístup. V takýchto teda doležitých veciach.


Tak nech sa zakladateľka nediví, že sa iní "nepotentočkujú" len zato, že láskavo porodila (sorry....). Mala by byť naopak rada, že sa má kam vrátiť do práce a tudíž, že može to svoje jedno decko nejak živiť... A neznamená to, že nemá žiadne nároky, ale sú veci, na ktorých sa proste musí naučiť slušne so zamestnávateľom dohovoriť a nie "krávovať" len preto, že niekto hneď neskočí, jak si praje.

Tak sa holt aj manžel bude musieť prisposobiť a skúsiť čas v práci si dohovoriť aj on - to je tiež normálne, u nás to tak tiež funguje a nielen u nás.

A ešte raz - NIE JE TO O "potom sa možeme diviť, že nie je porodnost..." (bože, to je taká blbina...).