Kat, jak - "u Vás taky?" - takže u Vás tiež?

A jak to zvládam? No teraz už dobre, ale tie 4 dni, čo bol preč, to bolo dost na h...
Hlavne som nezvládala deti, obzvlášť to najmenšie, ktoré bolo akoby šialené, i vo dne, ale hlavne v noci. Nikdy som u dcéry nezažila takéto stavy. Nespala som, cez deň som samozrejme bola K.O.
Najstarší syn zabalený v deke, nevyliezal, nejedol, nepil (začal až na 2. deň, i keď hrozne málo). Prostredný bol tiež ako vymenený. Chvíľami som mala pocit, že i jemu, chudákovi malému, hráblo. Chodil po dome, hľadal tatínka, volal ho, mňa sa asi 80x denne pýtal, kde je taťka (pritom to samozrejme vedel, chodili sme k nemu).
Fungovali sme hrozne, cítila som sa neschopne a predstava, že by to MM neprežil... No, neviem ako by sme dopadli...