Monty, Pawllo,
Môj mladší brat je mimoriadne nadaný a perfekcionista. Introvert, ale v prvej triede sa dosť dobre zaradil. Bol aj športovo zdatný, takže futbal, blbnutie cez prestávky, všetko normálne fungovalo, mal aj svojich 2-3 "najlepších kamarátov". Rozhodne nebol typ dieťaťa, ktorý by spolužiakov naháňal s informáciami o vylodení v Normandii a divil sa, že pred ním utekajú.

V tretej triede začalo kolektívu vadiť, že nikdy nemal horšiu známku ako 1 a nikdy nedostal poznámku. Vo štvrtej triede to vyeskalovalo tým, že keď za nejakú blbosť typu zabudnutá pomôcka dostal svoju prvú poznámku, trieda začala jasať.
Fakt by ste 10-ročnému dieťaťu, ktoré nemôže večer zaspať, pretože k tomu jasaniu sa pripojili aj tí 2-3, ktorých považoval za najlepších kamarátov, povedali, že to je normálne a nech si zvyká na reálny život?
My sme mu elitársky povedali, nech vydrží ešte tých pár mesiacov. Po nich nastúpil na elitný gympel a "ocitol sa medzi svojimi". Mimochodom, je dnes veľmi antielitársky zameraný, takže v tomto smere nemusíte mať obavy.

Neboli to žiadni kreténi, ktorí by šikanovali hocikoho. (Dokonca to bola základka, na ktorú chodili skôr deti "z lepších rodín".) Napokon, pred tými cca 20-timi rokmi sa toto ako šikana ani nebralo. Proste úspech sa ťažko odpúšťa. A žiadne 10-ročné dieťa toto znášať nemusí.