Ahoj. Je to zhruba mesiac, čo som sa zmátorila po covide a fyzicky fungujem tak, ako predtým. Január-február nebol úplne odbitý, preležaný-presedený, ale sotva som splnila polhodinu nejakej pohybovej aktivity. Celková kondícia bola biedna, a i chytré údaje typu % svalov, tuku, VO2 max, tep a pod. neboli úplne Ok.
Po mesiaci je všetko lepšie, vrátane čísel, ale po každej aktivite doma ťažko vyjdem/zídem schody a že by som sa len tak spontánne hodila napr. do drepu, alebo že by som si len tak zaskákala s dcérou ("jako žabičky"), to úplne nehrozí. Kolená to odnášajú najviac, ale cítim i triesla.

Neviem, kde nastala chyba. V cca 2/3 sa venujem bicyklovaniu. To predsa kĺby nenamáha. Ak behám, tak v dobrej obuvi na dobrom povrchu, okrem toho mám beh len ako veľmi okrajový. Ak cvičím (to je tiež veľmi okrajové), tak drepy i výpady sú bez váhy, tj len s vlastným telom a myslím, že ich robím správne. Kliky už tiež nemožem robiť, lebo ma bolia ramená.

Strašne rada by som počula niekoho, kto "ví o co jde", poradí mi, prípadne mal podobnú skúsenosť a dostal sa z toho.

Sezóna začína a ja mám s bicyklom velké plány, a myslím (myslela som), že mám pred sebou aspon 20 aktívnych rokov plných športu. A nie že v 42 sa obmedzím na nordic walking a na bicykli budem jazdiť len po rovinách

A kto by ste mi náhodou chcel napísať, že mám byť rada i za to, že niekto nemože športovať vobec, tak tento argument mi naozaj nepomože