" nechápu, proč máš obavu, že bys někdy něco takového musela dělat, jako tvoje tchýně, jestli tomu rozumím."

No práve keďže MM má dosť zo svojho táty, tak to musím ukočírovať, a dovoliť len "odtiaľ-potiaľ" - tj do miery, kým mi nejaké "obmedzenie" ešte je pohodlné. Takže ak ma zavolá k sebe na gauč a v tej chvíli mi to nijak zvlášt nevadí, tak idem (i keď by som radšej umyla riad napr.), ale ak by vyžadoval moju dlhšiu prítomnost na úkor mojich povinností i radostí, tak to už nemienim "poslúchať".

Preto som akoby "rebel" a robím veci, ktoré by si napr. tchýně nikdy nedovolila. Takže ak MM vymyslí aktivitu, ktorá mi nejakým sposobom nesedí, tak sa nezúčastním a idem si po svojom. Alebo ak on nechce/nemože, tak ja zo solidarity predsa neostanem s ním doma, však.