Ja som sa vo vzťahu k zmrline (a sladkostiam všeobecne) dostala do zvláštneho stavu prímeria, keď nebojujem ani sama so sebou, ani s preplneným bruchom.
Napr. ten kelímok z Lidlu síce milujem (macadamia príchuť), ale stačí mi olíznuť tú hornú fóliu pri otváraní. Niekedy ani to.
Točenú zmrzlinu tiež milujem, deťom ju kúpim, ale sebe nie. A pritom so sebou fakt vobec nebojujem, som úplne v kľude.
Kopčeková ma neláka vobec - po tom, čo som ich pár vyhodila jak boli hnusné.
Nutellu mi stačí ovoňať (krásne vonia, tiež kinder vajce rada čuchám), už nemusím bagrovať. Ak mám extra chuť, tak si lyžicu-dve nutelly zmiešam s bielym jogurtom a posypem orieškami alebo čímkoľvek chrumkavým.
Mátové sladkosti tiež nemusím dožrať, stačí jeden štvorček after eight či jeden cukrík.
To som nikdy v živote nemala, takýto balanc.

Až potiaľ to znie takmer idylicky.

ALE - to, čo si napečiem, a je jedno, či sú to palacinky, ryžový nákyp, žemlovka, rozne veci "na plech" či "vo forme" - to dokážem zožrať neuveriteľné množstvá Niekomu stačí 1-2 kúsky, mne nestačí 5. Niekedy ani 10, ak sú menšie...