Přidat odpověď
Košík růží, k nám návštěvy nechodia (len veľmi výnimočne), takže odpadá "problém" návštěva v kuchyni či obývačke.
Pýtala sa aj Termix a ešte niekto (Buřt?) že prečo nechcem spoločnú kuchyňu.
Moja prvá kuchyňa bola spoločná s obývačkou a cca 13 rokov používania mi to nikdy nevadilo.
Lenže vo svojej 40tke sa u mňa pár vecí trochu zmenilo. Najvýraznejšou zmenou je to, že potrebujem SÚKROMIE A TICHO. KĽUD. To mi spoločná kuchyňa nikdy neumožní a niekedy je to až na zbláznenie. Nemám kam utiecť, pretože musím byť v tu dobu v kuchyni.
To je problém hluku.
Ďalej - potreba samoty, súkromia, zvlášt po návrate z práce. Tiež to, že najradšej jem, keď som úplne sama. Možem kľudne jesť ako prasa - jak množstvo, tak sposob stolovania a nik to nevidí/nepočuje.
Za tretie - potreba ČERSTVÉHO VZDUCHU. Najradšej by som vetrala furt, lenže akonáhle nastúpi jeseň, mám utrum, všetci mi budú zatvárať okná a u nás vzniknú zbytočné hádky "o okno".
Svoju kuchyňu č.3 vyriešim ako moja známa - má tam široké posuvné dvere a ak chce, tak je "v spojení s obývačkou" a ak nechce, tak sa zavrie. Toto jej na dome fakt závidím.
Předchozí