Aké máte pocity?
Mňa chytá zmes smútku i obáv a síce si do hlavy vtĺkam možné plusy, je mi to akosi prd platné.

Za prvé - končí leto. Bolo úžasné. Ráno som sa chodila napásť do lesa, kde ma od prvého prázdninového dňa čakali čučoriedky. Tento rok úžasná nádielka. Potom maliny - zase bomba. Teraz černice - no prosto je tam furt čo zobať a strašne ma to baví.
Je koniec pohodových rán. Začne zhon, chaos a naše (moje) večné nestíhanie. Medzitým popletiem termíny, svačiny a to nevravím o práci, kde ma čaká nové dieťa, s neľahkou diagnózou. Ako si (ne)sadneme..?
Samozrejme sa bojím že by mohol nastať lockdown (moja svokra povedala "knokaut" ) . A že bude škaredá dlhá zima, ešte k tomu bez snehu, ale zato s rúškami
V rúre mám korpus na tortu, ktorý mi v záchvate pomáhania pokazila dcéra a na 99,9% to pojde do koša a začnem robiť nový
Krucinál, potrebujem tešenie, nádej, alebo čo?!

p.s. Zajtra čakám balíček, kde bude asi 6 modelov plaviek. Buď celé, alebo s vysokým pasom. Asi (ďalšia) známka stárnutia, čo (bude zázrak, ak vyberiem jedny)