I ja mám vodičák, ale je mi prd platný. Strašne ma to serie, ale došla som k záveru, že k tomu fakt nie som. A moje okolie mi to len potvrdilo. V dobrom, žiadna irónia a tak, ale len mi odkývali moje pocity
Moja závislost na manželovi je - a na Rodine zvlášť - do neba volajúca, a to nevravím o tom, že až tu on raz nebude (vidíte, automaticky počítam, že tu budem dlhšie než on..), tak sa nedostanem na miesta, ktoré mám rada. Autobus ma všade nedovezie, a ak by aj, tak s mojou terénnou dezorientáciou ani tú autobusovú zastávku by som cestou spať nenašla. A to mi je 42! Čo bude za 20-30 rokov?!