Diskuziu nečítam, ale musím zase vysekať naozaj veľkú a od srdca poklonu pred Vami, ktorí žijete v byte a máte nad, pod, vedľa susedov.
Ja viem, že zďaleka nie každý túži po RD, ale moja povaha ma nepustí, ja prosto potrebujem dom a ďakujem Bohu, že ho možem užívať, inak by som bola nasraná nespokojná megera, tomu fakt verím.
Viz cvičenie, ale to je len jeden čriepok.
Úplne katastrofické scénare fungovania v rodine mi napadajú pri karanténach, distančných výukach, a v kombinácii viac detí, rodičia HO - tak to neviem, ako by u nás prebiahalo.

ad cvičenie - i keď som v dome, nemožem si hopsať jak sa mi zachce. Deti keď vidia, že na chodbe pristálo bosu, tak sa už kryjú do svojich izieb a hlavne starší syn prevracia oči a má reči.
So švihadlem už vobec nemám šancu.
Tancovať? Synovia by trpeli. Mladší potichu, starší i nahlas.
atd