Zdieľajte prosím, musíme niekoho nájsť spomedzi nás, kto sa toho ujme.
Celú noc som opäť nevedela spať, moju zmenu na Vyšnom Nemeckom vystriedala nočná zmena. Funguje sa tam nonstop. Je to perpetum mobile, každých 10 minút prichádzajú noví utečenci a každých 10 minút prichádzajú nové autá so zbierkami vecí. Je ráno a mne je na vracanie z vlastnej bezmocnosti. Keby nebolo Košickej Eparchie a pár kusov dobrovoľníkov, ktorí takmer nespia tak ja neviem, ako by toto dopadlo (jeden pán v stane čo podáva lieky nespí vôbec, trebalo by dobrovoľníkom kúpiť energeťáky, nemáme čas ani jesť ani piť).
Bez nich by prichádzali autá a nákladné vozy z celého okolia a hádzali to tam v mechoch na holú lúku?
Netreba zabúdať pre koho to vlastne robíme. A tie matky tam sú, potrebujú našu pomoc. Potrebujú detské veci, potrebujú pre seba nohavice, legíny, športové nohavice. Deti sa tešia tým hračkám, vtedy vidíte prvý krát úsmev na ich tvári. Sú hladné a smädné, babätká potrebujú tie plienky. Pýtajú aj lieky od kašľu. Domáce zvieratká sa potrebujú napapať, míňajú sa aj miniboxy na králiky, mačky a malé plemená psov.
Včera prišla sama cez hranicu baba s plynulou slovenčinou, že študovala v Prešove, či môže zobrať detské jedlo. Ukazovala mi fotky ukrýtu kam to berie, aby som jej verila (bála sa že jej neuverím). Bolo v ňom mnoho detičiek. Brala najmä plienky a výživy. Poslala auto cez hranicu a fičali späť na Ukrajinu. Spýtala som sa, či sa bojí, povedla, že tam má celú rodinu a všetci muži z jej rodiny sú v boji. “Nemám čas sa báť, snažím sa pomáhať, preto som prišla pešo niekoľko kilometrov k vám, pre pomoc, vedela som že Slovensko pomôže.”
Tých potrieb je skutočne veľa. Ten stánok tam musí byť. Musí tam byť systém, aby si ľudia vedeli rýchlo pobrať veci, keď ich už čaká odvoz. Všetko ale musí byť pod stanom keby začalo pršať. Na nový stan nie je nikde miesto. Ten hraničný prechod je veľmi malý.
Úplne nerozumiem, prečo sme to celé nechali na okolité obce, starostovia v okolí už nemajú kde dávať tieto zbierky, nie je ľudí, čo by to triedili. Fary sú plné. Nerozumiem prečo sme túto situáciu nechali len na východniarov. Že tu nič nie je? Ale keď je treba, tak nech sa východ postará? Je to ich bordel, čo nám po nich v Bratislave?
Nemôžeme odmietať ľudí z Nemecka, čo cestovali 16 hodín so 4mi nákladnými vozmi. Povedať im sorry boys, nemáme to kam dať, odneste si tie nové nakúpené spacáky a iné veci späť do Nemecka. Viete akú hanbu Slovensko z toho bude mať?
Aj darcovia začínajú byť parádne nervózni.
Toto sa musí okamžite zmeniť, je to časovaná bomba.
Tak som si trochu sformulovala, čo by trebalo:
- komunikovať presne a trefne, čo v zbierkach chýba, nie opakovať stále to isté dokola
- vytvoriť (prenajať si) centrálny sklad mimo hraníc, kde sa budú zvážať všetky zbierky, nie v Košiciach ale v bezprostrednej blízkosti hraníc. Pokojne aj vyhrievaný stan uprostred poľa.
- všetkých, čo nosia zbierky, navigovať len do centrálneho skladu
- nahnať desiatky dobrovoľníkov na triedenie do skladu, oblečenie pripraviť na vešiaky podľa veľkostí, druhov a podľa pohlavia (ženy nechcú pánske nohavice)
- urobiť kyvadlovú dopravu a operatívne zásobovať to, čo je potrebné
- mať manažérov skladu a manažérov stanu, ktorí spolu budú kooperovať
- treba viac dobrovoľníkov na pľac
- v prípade potreby v sklade predchystávať balíky, po ktoré si chodia Ukrajinci a nosia ich na Ukrajinu, alebo flexibilne pripraviť to, čo potrebujú
- staré, špinavé šatstvo rovno vyraďovať a posielať do zbierok šatstva
- nabalíčkovať veci, aby sa v prípade potreby mohli rovno nakladať. Myslím tým napríklad 20 ks dámskych nohavíc rovno smer Ukrajina, označiť po slovensky a ukrajinsky
- hneď zvážať veci, čo ľudia zo zahraničia nosia na hranicu rovno do centrálnych skladov, aby to tam nevyzeralo ako na Miletičke po výbuchu
Proste systém. Toto všetko vieme aj my ľudia, nemusíme na nikoho čakať.
Kto sa toho ujme?
Ešte raz pripromínam, stánok prevádzkuje Košická eparchia na nich sa treba obrátiť ak sa chce niekto toho chytiť.