Mám pocit, že až teraz som si sadla, že celý víkend (a možno celý život) furt len kmitám, lietam, plaším, striedavo prokrastinujem a tak furt dookola. Vzhľadom k mojej poruche pozornosti výsledky neodpovedajú úsiliu, som zacyklená v kolečku nestíhania, strácania-hľadania, bordelu.
Už ma ale bolia nohy, tak som si sadla a teším sa z Rodiny (moja rodina mi pije krv tým, jak sa deti hádajú a manžel ako sleduje už druhý film na Netflixu). Večer ho ale zaúkolujem, idem upiecť diely na perníkovú chalúpku, a zvyšok už nechám na ňom, hehe.

Upiekla som ďalšie 2 nohy sakrajdy, prvé dve sa už zjedli (skoro všetko ja ). Bojím sa, že ani tie druhé dve nevydržia do Vianoc a o týžden sem napíšem, že pečiem ďalšie dve... Lenže to je taká dobrota, nemožem sa jej nabažiť, nejde to!!!

Včera som piekla deťom do školky perníčky, teraz si spravím polevu a budem ich "zdobiť". No, dám tam ich mená a niekedy to potom zabalím, spolu s nejakou Xmas dobrotou.

Svokra chce, aby som jej spravila 4 ikebany na cintorín, nemám k tomu ale vhodné nádoby ani hmotu ani vetvičky, dala mi len 4 nevhodné sviečky, takže síce som to chcela dnes spraviť, niet z čoho.

Píšem asi chaoticky, ale myšlienkami som už zas úplne inde...