Přidat odpověď
Popíšem Vám priebeh a dovod mojho prúseru z 05/22:
Mali sme besiedku. Jeden chlapček sa od začiatku nechcel zapojiť, plakal a ja som si ho dala stranou. Čiastočne som asistovala pri programe a čiastočne bola s ním (občas sa ho opýtala, či si to náhodou nerozmyslel).
Po besiedke som vo dverách narazila na jeho mamku, ktorá plakala. Vravela, že jej bolo strašne ľúto, že jej dieťa bolo zase stranou a plakalo...
Tak som ju chcela nejak utešiť a povedala som jej, že toto chápem, že ani moj syn sa do besiedok nikdy nezapojil, a nebolo mi to jedno. Ale že nech sa netrápi, že doležité je, že "Honzík" je v MŠ inak veľmi spokojný, má svojho kamaráta a krásne sa spolu hrajú a rozumejú si. Že rozhodne neposobí v školke nijak nešťastne, naopak.
Nevedela som, že náš rozhovor počúva moja nadriadená, a aj keby som o tom vedela, tak by to asi prebiehalo rovnako.
Maminka poďakovala, usmiala sa a ja som bola zavolaná na koberec. Na veľmi drsný koberec, ked som bola nielen poučená o tom, "co smí a nesmí AP", ale zároveň mi bolo oznámené, že ak sa ešte raz dopustím podobného jednania, tak ukončí so mnou PP.
Ešte teraz mi idú slzy do očí, keď si na to spomeniem, a to sa fakt nechcem sťažovať.
Předchozí