A mne to náhodou prišlo vtipné, vobec by mi nenapadlo sa uraziť a rozľútostiť nad nevďačným deckom. I tak si to nakoniec upratala (a dokonca u toho dokázala niečo poslať "chudým dětem", čo je u nej snáď ešte ťažšie než samotný úklid).

My sa doma doberáme všetci navzájom a ako píše Čumča - to, čo u nich (u nás) prejde, tak v mnohých rodinách by to bolo už za čiarou.

Dcera o sebe vraví, že je "holkokluk" a zatiaľ to celkom sedí.
Včera som šla s ňou zo školy, s nami pochodovala v areále ZŠ jej spolužiačka s mamkou. Dievčatko bolo krásne oblečené, zladené, taška podobne romantický motív i farby. UČESANÁ.

Moja dcéra vlasy ako kamioňák z filmový z 90tych rokov - spod kšiltovky trčí pár neposlušných vlasov. Šedé tričko, čierne kraťasy. Jediný dievčenský prvok tam nebol. A na to, že je v škole tak krátko, tak ani jej otázka smerom k bratovi nebola úplne štandardná podľa mňa: "Tak co, "Honzíku", taky si to měl ve školy tak blbý jako já?"
("Honzík" na to: "Ještě horší.")
Tak takto nadšených školákův mám ja...

Utekám do práce, pááá