1. To som si dovolila len kým boli deti nemluvniatka.
2. Pochádzam z rodiny rodičov - folklóristov. Celé detstvo som si myslela, že neviem spievať (dodnes neviem, aká bola pravda 😆).
Nejak okolo (po) puberte som začala mať pocit, že už mi to v kostole ide - ako ostatným tetám.
A odkedy pracujem v mš, moje spevácke obavy zmizli úplne. Pri nacvičovaní besídek ma chvália aj kritické kolegyne 😆
3. Doma si spievam vždy keď som sama. Ľudovky i moderné.

V ČR si hromadný spev neužijem. Občas v kostole - ak mi sadne pesnička.
Na Slovensku sa oslavy bez spevu väčšinou nezaobídu, a ak sa k tomu ešte pridá ťahacia harmonika, tak je to dokonalá radosť.