Toľko vianočných tém tu už prebehlo, a ja som sa nezapojila asi do žiadnej - ak teda nebudem počítať včerajšie dve vety. Nestíhala som, alebo som bola unavená jak pes. Vačšinou oboje zároveň. Chcela som si s Vami pokecať, a obdivovala som, že máte čas a prečo ja nie...
No a dnes ma zbrzdila bolesť v krku, a tak som sa rozhodla, že idem "s holkami na slovíčko". I keď teda vidím, že to tu úplne až tak nežije, no.

Hĺbkové upratovanie zasiahlo len nepatrnú časť našej domácnosti. Škoda. Na čistenie gauču sme pozvali profíka, a to je asi tá najvýraznejšia zmena, úplne mi srdce poskočilo keď som videla výsledok.

Pečenie bolo dost monotónne - spravila som perníčky, zožrali sa. Potom ďalšie, a aj po tých sa zaprášilo. Na plechovku, v ktorej odpočívala tretia várka, som položila hnusnú, realistickú tarantulu, tak možno preto sa nezjedla?
Perníkový závin - ten som zožrala ja. Prvý, i druhý. Tretí a štvrtý som rozdala v práci, platy, siesty kamarádkám a až poslední várka mi ostala v špajzi.
Linecké - prvá várka zožraná, druhá nikomu nechutí, lebo knedla blbá v záchvate upgradu pridala do cesta mleté... Až sa to bojím povedať, ale nie mandle, ale
ARAŠÍDY!!!
Nepýtajte sa ma na dovod, sama neviem.
Čokoládovo-orechové (Kluci v akci tomu vravia "sušenky", moje vypadali ako riedke ho....) som zožrala behom 3 dní. 2 plechy.
Tak, a to, čo som ustrážila, nik nežere! Dokonca ani fantastickú vianočnú mojej svokry. Nikto nič!!! Lebo dostali pod strom krabice mixitu a v tom furt bobrujú.

Potom tu bola téma zdobenia. Začiatok vyzeral sľubne - dala som tam svoje milované slamené, drevené, látkové dekorácie a hlavne krásne zdobené perníčky (ja som nezdobila!). Dcéra na oživenie pridala lesklé gule, jježky - sice krásné, ale už to neladilo. Nevadí. Ale teda tá plastová, gýčová hviezda, ktorú chcela na špičku (netuším, odkiaľ ju máme), ta mi tam teda vadí furt, to nie že nie.

Včera nám strom spadol. Všetko drahé a pre mňa vzácne sa pobilo, len jedna guľa ostala.

Darčeky - bolo to fajn. Dostala som reprák, ktorý je tak krásny, že by som ho mohla nosiť ako doplnok miesto kabelky. Bol to tak krásny okamžik, ked som sa tak nejak rozkukávala, a syn ho zapol a pustil tam Zvonky štěstí. Nádherný zvuk, no bola som úplne na měkko. Nemožem sa dočkať, až všetci vypadnú a ja si spravím súkromnú diskotéku.

Manžel najviac túžil po ponožkách - dostal ich. Schválne som ho nechala vycukať a nechala ho chodiť v tých príšerných. Za prvé nenosí doma papuče a za druhé šúcha nohami, poriadne ich nedvíhá. Tak je jasné, že ich má po chvíli deravé.

Nejstarší syn skonštatoval, že už je asi "opravdu velký", že sa mu podarilo dať nám drahší darček, než sme dali my jemu. Mal z toho asi úprimnú radosť. To sa nemuselo ani počítať, rozdiel bol priepastný, a tak mi vŕta hlavou, či mu predsa len nekúpiť ten kabát po ktorom tak túži...
Mladší syn tiež prekvapil svojou snahou a premyslenými darčekami - i voči súrodencom, a dedovi a babičke.
Dcera sice nedostala nič z toho, čo chcela, ale šťastná nakoniec predsa len bola - dostala totiž škrečka. Nádherného, chlpatého, vyzeral ako kuriatko. Taká béžová gulička, občas neboli vidieť oči.

Včera sme zistili, že nežije
Nechápeme to nikto. Vyzeral byť v dobrej kondícii, hýbal sa, jedol, pil, podmienky mal u nás dobré. Je to o to horšie, že dcéra si myslí, že k nej prišiel z neba. Sakra, tak rada by som povedala, že v super zoo bol asi nejaký "chybný kus", a že to sa prosto stáva.
Je mi to strašně ľúto. Hlavne kvoli nej, ale i ja som si ho okamžite zamilovala, a to som hrozný myšofob.

Ale aby som to vianočné rozjímanie nezakončila tak smutno, pridám na záver niečo krásne. Akože fakt KRÁSNE.

Asi pred polrokom som tu mala mamku. A tá nám pripravila prekvapenie, ktoré ma bude dojímať už navždy.
Keď som šla 23.12. hladať ozdoby na stromček, videla som tam igelitku. Kuknem do nej a tam niečo pletené, červeno-zelené. K tomu dopis. Od nej
Po večeroch nám tajne plietla vestičky - mne a dcére. Aby sme si ich pred Vianocami našli a na Vianoce si spomenuli... Nechápem, ako, a kedy uplietla tak krásne vesty - musela fakt po večerech, tajne, ešte k tomu má veľmi slabý zrak...
Tak máme s dcerou fotku, kde sedíme u stromečku v mamkiných vestičkách