Kat, odpočívam, neboj. MM ma nejak viac hlídá. Pred Vianocami som totiž fakt bola ako bez života. Všetku energiu som nechala v práci, tam som hýrila, spievala, tancovala, predvádzala dramatizácie a doma už nebola schopná ničoho.

2 týždne pred Vianocami som bola sama na triedu detí, keď chodili v počtu 20-22. Od kolegýň, ktoré šli marodiť, som dostala pokyny typu "něco nacvičte, něco vymysli, něco vyrobte, ať mají dárečky, a ať se to líbí také rodičům" atd

Dala som do toho, mám pocit, všetko. Odchádzala som z práce dávno po skončení pracovnej doby, potom lietala po meste, hľadala, doma vyrábala, dokonca i muža som terorizovala!
Chudák, prišiel z vianočného večierku, okolo 23h, a vo dverách len zamumlal "Já se tak těším na postýlku, já jsem úplně hotovej..."
Našiel ma, jak sedím na schodoch a rozplietam svetielka na stromček do školky. Tak som mu povedala, že nenávidím čokolvek rozmotávať a že pojde spať, až keď mi rozpletie tie kabely.
Bohužiaľ to nešlo odložiť, pretože deň pred Ježiškovou nádielkou v mš mi bolo povedané, že trieda, v ktorej suplujem, bude bez stromčeku, takže narýchlo som musela konať.
Tak si sadol na schody on a rozmotával. A rozmotal
A aby nebolo toho teroru málo, ráno o 6h som ho zbudila, že mi musí odviezť do školky stromček. To som vedela už večer, ale nemala som odvahu mu to povedať...
To by som asi nepřežila, keby deti mali darčeky len tak, na koberci hodené. Tak som večer vytiahla zo sklepa babičkin umělý (ale krásný, velký, hustý) stromeček, a ten mi musel manžel dopravit do práce, lebo ja - představte si to - nejezdím!