Buřte přesně, i ja chcem toho veľa stihnúť a potom sa to seká...
A mám problém s delegovaním, chcem byť u všetkého..
Napr. varím - muž povie, že dcéru dovedie na krúžok on. Lenže - on ju tam chce odviezť! Mňa by z toho šľak trefil, je to 500m od baráku, takže je jasné, že dcéra pojde peši, že. A tak všetko nechám a idem tam s ňou ja, keďže predstava, jak sa vozia, by ma umučila.
Potom - keď už tam som, chcem ju aspoŃ chvíľu (tajne) pozorovať, však. Zvlášť u karate sa kochám, nemožem oči odtrhnúť od dítka, ktorému najednou nevadí absolútna discipína.

To je len taký príklad, ale za to moje nestíhanie si vačšinou možem ja sama...

Ja tu kecám, a mala som byť v poisťovni, ježíš, zase neskoro, pááá