Velmi ma potesil vas clanok o epilepsii a o tom ako maju ludia reagovat ak sa s niecim podobnym stretnu vo svojom okoli a aby spravne reagovali na vzniknute situacie. Dufam, ze vam nebude vadit, ze nazor je zo Slovenska.
Som,velmi rad, ze sa s vami mozem podelit s mojimi skusenostami z epilepsiou.
Ako priblizne 11 rocnemu chlapcovi mi lekari diagnostikovali epilepsiu typu grand mal: ako liecbu mi odporucali pouzivanie tabletiek LEPSIRAL. Po ich uzivani sa moj stav nezlepsoval a zachvaty sa opakovali (priblizne kazde dva tyzdne ). To ma vsak ani v takom veku nenechalo lahostajnym, a tak som zacal vo vacsej miere sportovat, vynechal som pouzivanie lieku. Pritom som pravidelne chodil na kontrolu k neurologovi.
Ten vsak o mojom neuzivani lieku nevedel. Kontroly dopadli stale lepsie a lepsie. Moj stav sa vsak zlepsil az tak, ze som ako 18 rocny zabehol Kosicky MMM - (medzinarodny maraton mieru)
a medzitym som absolvoval mnozstvo pretekov v behu a v sportovej chodzi. Aj ked som nebol nikdy spickovym sportovcom, urcite mi aj sport pomohol ku eliminacii mojeho ochorenia.
Dokonca som po skonceni strednej skoly isiel na vojensku prezencnu sluzbu do mesta K.Vary a pri jej ukonceni som mal dobry pocit, ze som nieco dokazal.
V sucastnosti sportujem dalej, a posledny zachvat som mal niekedy v mojich 13 rokoch.
Som zenaty, mam 38 rokov, jednu zdravu dceru a som rad, ze som sa dokazal vysporiadat s nepriaznou osudu.
Vsetkym vasim citatelom, ktory su , by som chcel dat jednu radu: Nezufajte, a snazte sa s chorobou zit tak, aby ste boli panmi vy a nie vasa choroba. Ak to dokazete, zivot bude pre vas i napriek tomu velmi krasny, a Vam sa bude viac darit vo Vasom zivote.
Vela sil k tomu Vam vsetkym zela Vas priatel zo Slovenska Stano.

p.s.: ak mi chcete nechat nejaky odkaz, piste na moju e-mail adresu
Drzim Vam palce.