Práve som dostala list od priateľky Slovenky žijúcej teraz v USA. Nedávno tam začala učiť a porovnáva túto tému z pohľadu pedagóga. Učila aj na Slovensku.
Budem citovať z jej listu: "Prvé zážitky zo školy sú zmiešané. Deti sú tu veľmi rozmaznané, majú všetko, majú príliš veľa slobody a takmer žiadne povinnosti. Keď sa na Slovensku hovorilo, že niektorí žiaci potrebujú lievik, aby im mohol učiteľ naliať vedomosti so hlavy, tak tu je to samozrejmosť, že bez lievika ani nemôžem ísť do práce. Deti veľmi zle píšu, lebo píšu veľmi málo a tiež zle čítajú, lebo čítajú málo. Aby boli nútení čítať, je na to v škole vyhradený čas, kde deti prídu a musia sami čítať, nemôže sa to nechať na doma, lebo by nič neurobili, taktiež majú čas, keď si môžu robiť úlohy, lebo doma by ich pravdepodobne neurobili... Môj kolega na Slovensku hovoril, že niektorí rodičia dávajú deti do školy ako do úschovne, tu to platí dvojnásobne.Rodičia pracujú a za celý ten čas sa škola musí starať o deti....
Deti sa stále pýtajú na záchod, napiť vody, vybrať si niečo zo skrinky, zakaždým im musím vypísať priepustku, bez toho nemôžu odísť z triedy, lezie mi to riadne na nervy, lebo nemám čas učiť, robím len sekretárku a policajtku. Nemôžem im povedať, aby počkali do prestávky, lebo by to bolo týranie detí a hneď by som "letela". Taktiež sa nesmieme ani len dotknúť detí - ruky alebo pleca, decko by ma mohlo obviniť zo "sexual harassment" - oni to veľmi dobre vedia a urobili by to len tak zo srandy...
Zošity nemajú, aby náhodou veľa nenosili, môžem byť rada, keď prinesie nejaký papier alebo keď mu ho niekto dá, odmietajú písať, že na to nie sú zvyknutí, že nikdy veľa nepísali, nerobia si žiadne poznámky, ak ich aj donútim, tak to nemá nijaký význam, pretože poznámky sa robia len pre tu jednu hodinu, po hodine ide papier do koša. Oni sa len "pozerajú a premýšľajú", to znamená - nerobia nič. Vyzerá to, že píšem hororový scénar, ale tak to vyzerá väčšina "public schools"."
Je tu aj porovnanie zaradenia učiteľov a ich ostatných povinností v škole.
Zdá sa, že každý má svoje skúsenosti so školou, závisí to tiež od toho, na akého učiteľa natrafíme. Mám vysokoškolské vzdelanie a nikdy som sa v škole nebála, rodičia boli učitelia a dá sa povedať, že v škole som vyrástla. Momentálne tiež pracujem s učiteľmi a vidím na nich rozdiely v prístupe ku deťom. Školy u nás bojujú s financiami, nie sú dobre vybavené po stránke materiálnej, ale ešte vždy z nich vychádzajú deti vedomostne veľmi dobre pripravené a obstoja aj v americkej škole veľmi dobre. Zdá sa mi teda, že určitý režim a prísnosť vo výchove i výuke im vôbec nezaškodí, je len na prospech.
Prajem všetkým deťom našim aj americkým dobrých UČITEĽOV.
Katarína