Judita, musím povedať, že máš odvahu... ja som rada, že som Peťka naučila na postieľku. Budím sa síce niekedy v noci a vstávam k nemu, keď sa v postieľke otočí tak, že sa vlastne zasekne a nevie sa pohnúť. Túto situáciu mi teraz ale dočasne rieši hniezdo v postieľke. Myslím tým zaseknutie končatín :o) medzi tyčkami. Ale pri jeho pohybe (nakoľko spí na brušku, čím porušujem jedno z prikázaní o SIDS) v spánku veľmi veľa cestuje a ja sa rovnako v spánku neviem kontrolovať (okolo seba kopem, stále sa pretáčam, rozprávam), takže by som mu určite viac ublížila ako pomohla.
Ten budík má svoje opodstatnenie - neviem, či si sa na Nedonošeňátkach tuto v diskusii alebo na e-mimine dostala k "Story naší Kačenky I.,II.,III. - o dievčatku narodenom v 24.tt. Keďže mala výpadky dychu a musela byť na monitore (nielen na monitore dychu, ale aj srdiečka a obsahu pľúc), musela byť v postieľke a toto jej poradili doktori - ten budík zašitý do macíka.
Čo sa týka toho bruška - ja sama som "brušková", na bruchu vraj spávam od narodenia (za komunistov žiadne monitory neboli) a Peťka tiež naučili spať na brušku ešte v inkubátore sestričky v pôrodnici. Keďže na chrbte mi nezaspí ani v kočíku, nieto ešte v postieľke (iba v autosedačke), riešim to tak, že ho jednoducho na brušku spávať nechávam. S rizikom - ale inak by sme nespali ani jeden... Okrem toho sa teraz začal pretáčať, takže akonáhle ho kdekoľvek dám na chrbátik, hneď je na brušku...

Ja len, keď sa tu bavíme o SIDS, narazila som na jeden príbeh a chcem sa toho vyvarovať, je krátky, okopčím ho sem:

On Tuesday April 26 I woke up and Joshua was blue in my arms. We called 911, they got his heartbeat back twice but while we were on our way to Children"s Hospital he died in the ambulance on the way to the helicopter so when we got to the Children"s Hospital they told me that he died in Auburn they say he died of SIDS but I can"t help but think I rolled over on him, if I did I never meant to hurt him!

Coockney, preložíš to prosím?