dcerka ako babatko vacsinou spavala v svojej postielke, stavalo sa vsak aj, ze spavala so mnou v posteli, davala som ju na moju stranu, takze mala z jednej strany mna a z druhej postielku....dojcila som ju do dvoch rokov, niekedy castejsie v noci, niekedy menej casto....bolo to take etapovite....nebala som sa mat ju u seba, lebo naozaj som sa vzdy prebrala, ked sa zamrvila alebo zahmkala, vedla manzela nemohla spavat, on sa na nic nezobudil, takze tam naozaj hrozilo prilahnutie...som skalopevne presvedcena, ze v triezvom stave, zdrava a bez nejakej prihodicky zdravotnej by som ju neprilahla...od dvoch rokov a dvoch mesiacov spava sama v svojej izbicke vo velkej posteli, uplne bez problemov....aj noci, ktore sa prestriedavali u nas a v postielke malej vtedy, boli bez problemov....este doteraz, ked spinka sama v izbicke, ktora je mimochodom na druhej strane bytu...hm tak patnast metrov od nasej postele....ked sa pomrvi, alebo nieco sepne ci skrikne, tak sa preberiem....popocuvam a podla potreby ju idem bud prikryt, alebo ostanem lezat....jednoducho ludia sme odlisni, co ide jednej mame, nejde druhej a vsetky sa snazime robit pre to svoje dietatko to najlepsie....teraz cakam syna a ked mu to bude vyhovovat, bude spavat s nami, ked nie, tak sam v postielke...netreba sa riadit vzdy vseobecnymi radami a nazormi vacsiny, myslim si, ze kazdy je individualitou, aj tie nase deticky...pa