Úplne Ťa chápem,Katka,viem si to predstaviť.Ja mám tiež bábo,13 mesačného synčeka.Pracujem v nemocnici,v ktorej som rodila a asi len vďaka tomu a faktu,že pôrodník je naším známym,som rodila takto:dieťatku sa na svet akosi nechcelo,takže po celej noci strávenej doma v bolestiach som prišla už zbalená ráno do pôrodnice.Po celý čas bol so mnou aj môj manžel(tiež to muselo byť "vybavené").Tam mi lekár prepichol plodový vak,infúzne mi nasadili oxytocín a dali ma ľahnúť na pôrodný stôl.Okrem asi hodiny,kedy som musela vstať a ísť sa prechádzať,lebo som sa otvorila na 5 cm a ďalej sa nič nedialo,som celý čas až do 15.30,kedy sa narodil malý,ležala na tom úzkom tvrdom lôžku a znášala tie príšerné bolesti.A to som to mala,ako sa vraví "vybavené".Na sestričky sa naozaj nemôžem sťažovať,boli milé,skôr tu na ženu pôsobí to chladné neosobné prostredie a neraz,bohužiaľ,je aj personál prepracovaný,takže dokopy to nie je bohviečo.Určite to vie poriadne znechutiť.Katka,prežila si si svoje,ale je to už za Tebou.Máš určite krásne dieťatko,tak si to materstvo naplno vychutnaj.A neboj sa ďalšieho pôrodu-nič nie je rovnaké a Ty to zvládneš,uvidíš.Držím Ti palce,to dieťatko stojí za to.