S takymto problemom sa stretla aj moja mamka. Ked sme isli na navstevu k babicke (otcovej mame) tak som mnou museli utekat hned domov, pretoze som bezdovodne vytrvalo plakala (hodinu aj dlhsie). Vtedy som bola asi vo veku vasej dcerky a moji rodicia a aj babicka boli z toho zufali. Nepomahalo ziadne zblizovanie ani nic ine. Nakoniec nam poradila jedna mamina znama. Vraj sa mi stalo "z oci" (nieco ako urieknutie prenikavym pohladom) a aby mi mamka pred kazdou navstevou u babicky obliekla nejaky kus odevu naruby (pancusky, tielko a pod.) a ze to pomoze. Aj ked moja mamka na cary velmi neverila urobila tak. Len z rozpravania viem, ze to skutocne pomohlo. Nikdy som uz pri jej navstevach neplakala a mamka mi vravela, ze som bola uplne ako vymenena. Plac sa zopakoval uz len raz a to vtedy ked ma obliekal ocko a zabudol na "nieco naruby". Ked som bola vacsia (asi od 3-4 rokov) uz som nemusela nosit naruby nic. K babicke, ktora uz teraz nezije som si vytvorila postupne nadherny vztah a travila som u nej vsetky prazdniny. Mozno tato rada pomoze aj Vam pretoze je zname ze na niektore divne veci asi platia len divne riesenia.