žabátko, súhlasím s tebou, hlavne s tou poslednou vetou. Ale s právou ide aj zodpovednosť. A ja sa trochu bojím, že my ľudia sme príliš omylní a riadime sa mnohokrát všelijakými a dosť subjektívnymi argumentami a pritom ide doslova o život.
A aj pre matku je to myslím príliš veľké bremeno rozhodovať o bytí či nebytí. akonáhlle majú ľudia moc o niečom rozhodovať, vždy je tu veľké riziko zneužitia či omylu.
Ja chápem, že chyba sa dá urobiť aj keď človek neurobí nič, nechá napríklad dieťa žiť a to dieťa trpí. Môže sa však rozhodnúť pre inturepciu a to dieťa mohlo byť zdravé resp. mohlo mať aspoň akú-takú radosť zo života. A určovať hranicu, odkedy je dieťa dieťaťom, odkedy embryo, plod, či človek (akokoľvek ho nazveš) trpí pri interupcii, je tiež dosť diskutabilné.