Caf!
Pri citani sa to zda celkom zabavne, ked ludia pisu o tom, ako museli "bojovat" v nemocnici o svoju "cest", ale ked si predstavim, ze je to bezna prax, ze lekari, kori by mali chciet pacosom len to dobre, ignoruju ich pocity...
Ja mam podobnu skusenost so slepakom, ale musim povedat, ze "trapne" situacie nesposobili lekari (s tymi sa nastastie dalo inteligentne dohodnut), ale sestricky (predsa len to nie su povacsine intelektualky - bez urazky, a mnohe veci beru tak akosi "ludovejsie").
Vrcholom bolo, ked jedna sestricka pocas sonografickeho vysetrenia mojho brucha sa "len tak" prehnala popri vysetrovacom lehatku a zaregistrovala, ze mam oholene ohambie ( mala som nohavicky trosku posunute nizsie, takze bolo vidno, ze som komplet oholena - doma som sa radsej predpripravila uz na operaciu ;-) ), odbehla za pootvorene dvere, nieco si tam s nikym suskala a ochvilu sa vratila s nejakym osetrovatelom (asi civilkarom), ostali stat nedaleko lehatka, chvilku na mna pozerali, potom vysli von za dvere a pocula som chichunanie a suskanie... :-(
Naozaj nemozem 100% tvrdit, ze sa smiali na mojom "strihu", ale len fakt, ze bez dovolenia pacienta sa niekto z personalu "len tak" pride pozriet na vysetrovanie pacienta mi pripadal vrcholne netaktny! Bola som dost zaskocena a vobec som nijako nereagovala okrem cervenania sa - a to islo len o kusok mojho podbruska... Do buducna budem pripravena nemilosrdne ziadat zachovanie intimity a budem vediet, ze na takt personalu sa neda spoliehat, treba to radsej dopredu ziadat!