Martin, myslím si, že to je dosť subjektívny názor, že čo spoločnosť toleruje či netoleruje. Alebo máš nejaký relevantný výskum o tolerancii k jednotlivých prejavom ľudského správania sa?

Ja osobne v tom nevidím veľký rozdiel (ale tiež je to len môj dosť subjektívny dojem). Z médií sa to na nás valí zo všetkých strán. Pornopriemysel a erotická literatúra- to je jeden obrovský biznis. To isté, čo sa týka bulváru, reklamy, žurnalistiky, videohier, násilných filmov... Rozdiel je len v drobných administratívnych obmedzeniach-čo je deťom a mládeži do učitého veku neprístupné, čo sa nesmie vysielať do určitej hodiny a podobne. Je to tak trochu začarovaný kruh- konzumáciou týchto vecí sa učíme otupievať, už nám to ani nepripadá divné či zvrátené. A média ponúkajú potom čoraz viac drastickejšie zábery, aby zaujali - jedna obyčajná vražda či nehoda už nikoho nezaujme. Ani holý zadok. Musí toho byť viac.

Určitým vplyvom a informáciám len ťažko zabránime, aby sa dostali až k nám a naším deťom. Masírovanie hláv je silné, ťažko je mu odolávať. A deti sú k tomuto zvlášť vnímavé i zraniteľné. Vravíš, že spoločnosť toleruje veľa násilia. No, je to možné, ale v prípade jednotlivých ľudí - ako kto. Bohužial mám pocit, že latka tolerancie je nastavená podľa tých silnejších a agresívnejších a tých, čo z toho chcú mať čo najlepší biznis. A tí ostatní sa snažia selektovať, čo budú pozerať a počúvať oni a ich deti.