Vďaka. Hlad nielen pre Magdu ale aj pre teba. My sme proste národ(y) extrémistov. Keď otec nie je pri pôrode, tak je to proste niečo nepredstaviteľné, správa sa skoro ako asociál. Vraj premešká to najúžasnejšie v živote. Teda neviem. Máme známeho. Bol pri pôrode svojej dcéry. Všetko bolo úžasné, fantastické, majú zaujímavé fotografie. Dcéru neprebalil ani ako ročnú, o krmení, kúpaní, nočnom vstávaní ani nehovoriac. Odsťahoval sa do obývačky, aby ho malá v noci nerušila. Naozaj je najpodstatnejší deň pôrodu? Nie sú tie neskoršie dni minimálne tak isto dôležité, ak nie dôležitejšie?
Druhý príklad. Moja sestra má tri deti. S kojením najstaršieho boli veľké problémy, takže skoro od začiatku sa prikrmoval Sunarom. Ovocné šťavy dostával ako trojmesačný a s kojením sekol úplne niekedy okolo 4-tého mesiaca. Mlieko prestal úplne piť ako 18 mesačný. Najmladší (rozdiel 4 rokov) bol plne kojený do 6 mesiacov. Až v tomto veku začal dostávať inú stravu ako materské mlieko. Kojený bol do 1 roka. A teraz skúste hádať, ktorý z nich dodnes neužíval žiadne antibiotiká, prechladnutý bol 2 krát a sťažuje sa, že musí stále chodiť do školy (nemaroduje)? Ten starší (10 rokov), nekojený. Naopak, ten najmladší, odchovaný presne podľa predpisov a doporučení lekárov je chorý skoro neustále. Jeden týždeň v mesiaci doma odleží v horúčkach, antibiotiká užíva zhruba ob mesiac. A to ešte dostáva lieky na podporenie imunity. Takže, naozaj je kojenie zázračný prostriedok na všetko? A kto kojený nie je, je menejcenný?